Tento názov mám od Katky Uhrovej, ktorá ho má od pána profesora Párnického a to sú dvaja ľudia, ktorých mám veľmi rád a od ktorých sa názorovému luxusu môžem ešte dosť čo podučiť. pokračovanie článku
Koľaje pokračovanie článku
Slnko aj zapadá pokračovanie článku
Slečna M. pokračovanie článku
Všade ako doma pokračovanie článku
bludné kruhy pokračovanie článku
presýpacie hodiny pokračovanie článku
Táto rubrika má za úlohu zhromažďovať a zverejňovať piesňové texty, ktoré som napísal. Ide prevažne o texty k pesničkám zoskupenia Kanapa, ale možno pribudnú aj staršie texty, z predošlých našich projektov, prípadne také, čo som napísal tretím osobám. Nie sú to básne, sú to texty piesní a takto k nim prosím pristupujte. Pokiaľ vás zaujíma ako znejú s hudobným doprovodom, skúste zavítať na náš myspace profil www.myspace.com/kanapamusic. Príjemné čítanie, príjemné počúvanie, dovidenia na nejakom koncerte!
Minule som si od kamaráta doniesol domov dva nové albumy originálnej slovenskej hip-hopovej hudby. Prvou sú „nové šmaky“ petržalskej H16 – Čísla nepustia a druhou bratislavský intelektuálsky nadžezilý debut „skupiny“ Modré Hory. Na obidvoch vidno, že slovenský hip-hop pomaly, ale isto opúšťa svoju pubertu, no niečo mi tam stále nesedí... A potom som sa vybral na Pohodu a zistil som, čo slovenskému hip-hopu neskutočne chýba. pokračovanie článku
Pre mnohých pútnikov končí púť v Compostele. Sú však aj takí, ktorí kráčajú ďalej, až k oceánu, na miesto, ktoré ľudia v stredoveku považovali za koniec sveta. A hoci nie je ani najzápadnejším cípom kontinentálnej Európy, predsa len tých sto kilometrov chôdze navyše stojí za ten zážitok. pokračovanie článku
Nepovažujem sa za žiadneho ekonomického génia, ani naslovovzatého analytika, skôr sa piplem s písmenkami ako s číslami, tam sa skrýva moja ozajstná záľuba, ale Euro je téma, do ktorej má každý právo priliať trochu oleja, vody, alkoholu, alebo hocijakej inej (áno, hoci aj telesnej) tekutiny. Ale žarty nabok. Lebo hoci tento článok sa evidentne nesnaží byť hĺbkovou analýzou dopadu zavedenia novej meny na spoločnosť, ako aj jednotlivcov, predsa len je v kruhoch ekonomických natoľko ľahkovážny tón neadekvátny. Aby som dodržal tradíciu a použil nejaké nádherné klišé: táto zmena sa totiž bytostne dotýka nás všetkých. pokračovanie článku
Stálo nás to veľa námahy a hádam ešte viac síl, ale napokon sme dorazili do Santiaga presne tak, ako sme si to naplánovali - skoro ráno, ešte za tmy. Nad hlavami nám svietila Mliečna cesta, aj keď ju zatieňovali pouličné svetlá a iné žiarovky. Ale nemôže byť predsa všetko podľa našich predstáv. pokračovanie článku
Do nášho cieľa nám chýba už len niečo vyše sto kilometrov. Schádzame dolu z O Cebreira a vidíme len šedomodrú hmlu, z ktorej sa vynárajú sivasté steny kamenných domov, hnedasté blato a výkaly pod nohami a farebné pončá pútnikov. Až keď opustíme toto pásmo večnej slepoty zasvieti slnko a ožiari krásu nevídanú - zelené pahorky a vŕšky Galície. Hovorí sa, že tráva je najzelenšia v Írsku. Nuž Galícia, to je vlastne Írsko, ktoré sa nejakou zhodou náhod ocitlo v Španielsku. pokračovanie článku
Ak si myslíte, že komix, to sú len bezduché obrázky akčných hrdinov a príšer, ktoré komunikujú pomocou bublín a citosloviec ako: Grzzzzzwr!!! Hroaaaaaa!!! Wheee!, tak by vás táto kniha mala definitívne dostať z omylu. Komix totiž môže byť okrem iného aj vtipný, spoločensko-kritický, duchaplný, inteligentný, citlivý, hlboký, milý a pravdivý. Ako napríklad Persepolis. pokračovanie článku
Som nesmierny priaznivec striedania ročných období. Zmenu totiž potrebuje každý a takto máme jej pravidelný prísun aspoň trochu zabezpečený aj bez toho, že by sme čo len prstom pohli. No niekedy sa stáva, že tá zmena príde trochu rýchlejšie, ako by sme čakali. Napríklad v tomto prípade: šľapeme si to hore na O Cebreiro, jedno z najvyššie položených miest púte do Compostely a je teplo. Už tri dni skapíňame od tepla a tu zrazu: bumbác! HMLA! Alebo niečo podobné. Každopádne zastaneme pri hraničnom kameni Galície, čo je najseverozápadnejšia provincia Španielska. Odfotíme sa. Vyzerá to asi takto: pokračovanie článku
Pôvodne som začal tento článok písať o tom, ako sa z Manjarinu putuje na O Cebreiro. Zrazu sa mi však akosi vymkol z rúk a začali v ňom dominovať dve témy - teplo a voda. Ono to spolu dosť úzko súvisí, povedal by som, že je medzi týmito okolnosťami (je to hlúpe pomenovanie, ale narýchlo mi lepšie nenapadá), že je medzi nimi taká priama úmera, hoci netreba tieto moje slová brať až tak doslovne, predsa len je jedna vec viac ako istá - čím je vyššia teplota ovzdušia, tým je väčšia spotreba vody... A ak nie jej spotreba, tak minimálne potreba. Tak. pokračovanie článku
"Všetci normálni chalani vyzerajú normálne." Lucia pokračovanie článku
Ak by som mal vymenovať tri najúžasnejšie miesta, ktoré sme počas púte navštívili, pravdepodobne nespomeniem Pamplonu, možno ani krásne Roncesvalles, dokonca je možné, že by si v tomto zozname nenašlo miesto ani samotné Santiago. Jedno miesto by som však do zoznamu stopercentne zaradil – a tým miestom je Manjarin. pokračovanie článku
O tom, ako je niekedy dobré byť v meste a naopak, ako je ešte lepšie túlať sa po malých zastrčených dedinkách. No a najlepšie je, pravdaže, byť na ceste... A sandále mať samý prach. pokračovanie článku
Nadpis k tomuto článku evokuje názov jedného z Jakubiskových filmov: Vitajte v pekle, priatelia! Nazvať Mesetu peklom je podľa mňa celkom možné, možno až výstižné, hoci Mesetou som prešiel a peklom zatiaľ nie, takže to vlastne neviem porovnať. Na ceste do Compostely však Meseta peklom, minimálne pre nás, určite bola. pokračovanie článku
Santa Klaus na streche, Santa Klaus v komíne, pupkatý Santa Klaus, Santa Klaus s Coca-colou, Santa Klaus z Hawai, černošský Santa Klaus, Santa Klaus – superhrdina, Santa Klaus na saniach, Santa Klaus na kamióne, Santa Klaus so sobom, Santa Klaus na pláži, Santa Klaus v bikinách, Santa Klaus - terorista, opitý Santa Klaus, Santa Klaus bez brady, Santa Klaus so zlomenou nohou, mimozemšťan Santa Klaus, Santa Klaus – Mickey Mouse... pokračovanie článku
Burgos je jedno z najväčších a teda aj najvýznamnejších miest na francúzskej ceste do Compostely. Je to akási vstupná brána do Mesety, posledný kúsok normálneho sveta a "luxusu", pred tým ako pútnik okúsi, čo je to peklo. pokračovanie článku
Každoročne sa na týždeň presťahujem do bratislavského Auparku. Za niekoľko dní spoznám naspamäť výklady všetkých butikov, naučím sa bez chybičky odrecitovať reklamy všetkých telekomunikačných operátorov a sponzorov festivalu, nakúpim množstvo vianočných darčekov, ochutnám bohatú ponuku fast-foodov a zachrípnem z klimatizácie a nezdravého nákupnocentrového vzduchu. No a pozriem si zopár dobrých filmov. pokračovanie článku
Púť je ideálnym miestom pre regeneráciu a obrodenie duše najmä preto, že človek si každodenné drobnosti uvedomuje oveľa intenzívnejšie. Pocity vníma v odtienkoch, má čas pozastaviť sa pri nich, vychutnávať ich, rovnako tak aj každodenné činnosti, ktoré sa bežne strácajú v pavučinách stresu a úpornej snahy vytĺcť z každej sekundy maximum. Preto som oveľa intenzívnejšie pociťoval a prežíval bolesť. Ale tá istá zosilujúca premena postihla aj iné duševné rozpoloženia. A bolo ich množstvo. Množstvo pestrofarebných pocitov. pokračovanie článku
Mal som pomerne krátke obdobie vo svojom živote, keď som chodil "do práce", sedel som niekoľko hodín denne za počítačom a popri povinnostiach som sa zapájal do internetových diskusií. Bol som vtedy veľmi mladý a naivný a myslel som si, že je niekto zvedavý na môj názor. Potom som mal obdobie, kedy som takejto zábavke podliehal iba občas - pri nejakých zaujímavých témach, keď som vnútorne cítil, že potrebujem vyjadriť svoj názor, obhájiť seba, alebo niekoho iného. A teraz som v období, keď sa do diskusie prihlásim, napíšem príspevok, sformulujem svoje myšlienky, no stáva sa len zriedka, že kliknem na to osudné tlačidlo, ktoré môj diskusný príspevok pripojí k tým ostatným... pokračovanie článku
Je zvláštne ako život motivicky funguje: keď píšem tieto riadky, ktoré sa budú venovať aj bolesti, už druhý deň som kvôli svojim zubom poriadne nespal a ja keď nespím tak som nielen neznesiteľný, ale ešte aj sprostý. Preto som sa rozhodol ďalších pár dní z nášho putovania jednoducho iba prepísať zo svojho denníka, iba s minimálnymi zásahmi. Nech sa páči! pokračovanie článku
Niekedy začiatkom leta ste mohli byť v televíznom vysielaní svedkami toho, ako dav šialencov beží kamennými ulicami pred býkmi. Kamarát nám vtedy napísal, že to vyzerá super. Nuž... naživo... je to ťažké opísať... Ale bola to celkom zaujímavá zastávka v našom putovaní. pokračovanie článku
Keď som v televíznom zázname jedného z kastingov tretej série Slovensko hľadá Superstar spoznal v drzom beatboxujúcom dievčati Vierku Berkyovú zmocnila sa ma rozpačitá zmes pocitov: šťastia, že sa na ňu nezabudlo, žiaľu nad jej smutným osudom i strachu, že jej raketová sláva bude viac škodiť ako osožiť. Teraz mi je to už jasné: osud tohto rómskeho dievčatka je príbehom, ktorý má mizivé šance na happyend. pokračovanie článku
Bežné slovenské CD-čko stojí v „normálnych“ obchodoch väčšinou 299,- Sk. Hoci táto cena je v očiach slovenskej verejnosti pomerne vysoká, predsa sú ľudia (aspoň niektorí) ochotní vysoliť svoje ťažko zarobené tristokorunáčky za kvalitnú slovenskú „pop mjúzik“. Akú však má hodnotu to, čo kúpili? pokračovanie článku
Tak ako neexistuje iba jedna cesta (trasa), tak neexistuje ani jeden začiatok. Množstvo pútnikov však začína svoju púť práve vo Francúzskom mestečku pod Pyrenejami, v St. Jean Pied de Port. A ich prvá etapa smeruje do Roncesvalles, dedinky v horskom priesmyku, ktorú tvorí kláštor a dva hostince. pokračovanie článku
O malú chvíľu uvidíte na jednej nemenovanej televízii reportáž o detonácii komína pri bývalom závode Tesla vo Vrábľoch. Zajtra si v nemenovanom denníku prečítate o tejto udalosti kratučký oznam. A mne zmizol z môjho sveta jeden kúsok stavebnice. pokračovanie článku
Nepamätám si kedy a nepamätám si ani ako som sa o nej dozvedel, no jedno mi už vtedy bolo jasné - musím tam ísť, toto raz musím zažiť! A ja keď sa rozhodnem, tak sa rozhodnem! Teraz po jej absolvovaní, po naplnení sna, mám skôr pocit, že nie ja som si vybral púť, to ona si vybrala mňa. Akoby aj tých dlhých 60 dní (väčšina ľudí si na to vymedzí tak 30 - 40) nebola naša voľba. Jednoducho to tak malo byť. A to, že o nej napíšem sériu článkov, to som tiež pôvodne nechcel, ale cítim, že to tak má byť. A tak je tu prvý, ktorý sa asi bude venovať tomu, čo to vlastne tá púť je, a načo to je vlastne dobré. pokračovanie článku
decko, ktorému sa akosi nechce dospievať
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
