reklama

Čaro eskalátorov a iných hračiek

Ako štvorročného chlapca ma ocino zobral do Prioru. Bol to pre mňa úžasný svet. Obchod obrovských rozmerov, kde bolo dostať všetko. Teda všetko, o čom som sníval - hračkársky kamión, veľkého plyšového medveďa a futbalovú loptu. Ale to všetko som poznal už aj predtým. Ozajstnou novinkou boli pre mňa chodiace schody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Najprv som sa aj bál, že čo je to za chodiace monštrum. Bál som sa, že mi zhltne nohu, že z neho nebudem vedieť vystúpiť a tak... Ale napriek tomu som to skúsil. A bolo to čarovné (a vzrušujúce aj vďaka tej štipke strachu). Zabudol som na kamióny aj futbalové lopty - chodiacim schodom sa nevyrovnalo nič. Rodičia tak ušetrili (hračky čo-to koštovali - eskalátor bol zadarmo) a ja som mal zážitok. Minule mi volala malá sestra. Zodvihol som nervózne, že čo zas otravuje, mal som dosť ťažký deň a ona najradšej voláva pre také hlúposti, ako kúp mi kinderko, ale teraz ma dostala. Do telefónu jednoducho nadšene zahlásila:"Filip, vieš, čo? Ja som dnes išla na chodiacich schodoch!" Nemohol som sa aspoň v duchu nezasmiať, ako málo ku šťastiu stačí. A potom dodala: "Až štyrikrát!"No výborne! Dokonca štyrikrát! Ja som pravdaže veľmi rýchlo vytušil, čo je za vecou - mama ju iste zobrala do nákupného centra a aby jej nemusela kupovať nejakú hlúposť, tak sa povozili na eskalátore.Žiaľ mne už eskalátory skôr lezú na nervy. Najmä keď nemám na výber, či ísť obyčajnými schodmi. Zato na tých chodiacich jednu vec zbožňujem. Všimol som si to v metre, kde sú eskalátory o dosť dlhšie ako v bývalých (aj súčasných!) Prioroch. Na eskalátore sa ruky pohybujú rýchlejšie ako nohy. Teda to zábradlie je rýchlejšie ako schody. Iba o málinko, ale predsa. A dá sa to jednoducho otestovať - stojíte a držíte sa zábradlia a pomaličky zisťujete, že vám vaša ruka uteká. A ak je eskalátor dosť dlhý, môže to byť aj dva-tri metre (napr. v metre - pozn. tzv. absolútny rým). Pravdaže, to by ste už zábradlie pustili...Mám však ešte jeden nesplnený sen. A tým je paternoster. Pre nezainteresovaných - to je taký ten výťah, čo chodí stále dokola a nemá dvierka. Vždy som na ňom túžil ísť, no nikdy sa mi to nepodarilo. V Bratislave sa ich vraj momentálne nachádza už iba päť. Ja viem s určitosťou o jednom - v budove Ministerstva pôdohospodárstva. Keď sme tak minule išli s priateľkou okolo, rozhodli sme sa, že skúsime šťastie. Tak sme vošli a slušne sa spýtali, či nás naň nepustia. A vraj nie, lebo práve prišiel pán minister a má tam nejaké rokovanie a teraz nie je na to vhodná chvíľa. Že možno nabudúce. Či toto bola výhovorka, alebo nie, neviem. Ale nabudúce to, pre istotu, skúsime zas. A možno aj na inej adrese... Práve som vygoogloval, kde sa v Bratislave nachádzajú. Tu je zoznam: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Námestie slobody 6 Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5 Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12 Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2 Železnice SR, Klemensova 8Pre prípad, že by ste aj vy mali záujem o jednu jazdu... Už je to raz tak - ku šťastiu niekedy stačí aj taká drobnosť ako jedna jazda na chodiacich schodoch. A dúfam, že v dohľadne vymyslí niekto nejakú novú technickú hračku, aby sme sa mali na čom voziť...

Filip Németh

Filip Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

decko, ktorému sa akosi nechce dospievať Zoznam autorových rubrík:  pevnina detstvahudbakultúrasúkromnénezaradenévráblecamino de santiagonebásne (piesňové texty)

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu